Posts in category: Príbehy

Bol október 2010, kedy ma známa zavolala na prednášku p.Petra Planietu.

Nepoznala som ho a ani netušila ako jeho prednášky zasiahnu do môjho života.

Keď som počúvala ako strava ovplyvňuje život človeka stále viac som si uvedomovala, že aj s mojou alergiou sa dá ešte vždy niečo spraviť. Hoci si prácu lekárov vážim neposunula som sa ďalej a bola som v kolotoči obvodný lekár, alergológia následne vakcíny, stery,atď.

Na alergológiu som chodila pravidelne roky ale žiadne výsledky len mi pribúdali lieky – zodac,injekcie… Žiaden lekár Vám nevysvetlí, že choroby si vyvolávame sami svojím stravovaním. Tak som spravila rázny krok a vydala sa na cestu zdravej stravy.

Zo začiatku to bolo náročné ale stálo to zato, pretože po vylúčení potravín, ktoré mi p.Planieta doporučil ako biela múka, cukor, mlieko sa môj stav natoľko zlepšoval, že mi odoznela každoročná pravidelná únavy od januára do konca apríla (už ráno som sa cítila ako keby som celý deň behala maratón a chcelo sa mi stále spať) spolu zo svrbením očí a malátnosťou. Imunologička mi nevedela dať odpoveď, čo s tým mám robiť predpisavala mi lieky na imunitu, vitamíny ( z lekárne chemicky upravené).

Dnes po troch rokoch keď prídem na alergológiu pani doktorka mi vždy povie ako zdravo vyzerám a zaujíma sa čo spôsobilo uvedenú zmenu a nezabudne cca štvrtý raz podotknúť, že ma vyradí z evidencie len mám pocit, že ju natoľko zaujíma moje stravovanie, že vždy jej spravím „krátku prednášku“ a na záver mi povie, že lieky mi nepredpíše nie je treba.

Okrem stravy, ktorá ovplyvňuje naše myslenie od istého času beriem veci tak ako mi prichádzajú. A ľudí takých akí sú a hľadám na každom to pozitívne.

Veľmi som však vďačná, že som spoznala p.Petra Planietu.

Je to úžasný človek a veľmi si ho vážim.

Prajem mu aj celému pracovnému tímu veľa zdravia a dobrých ľudí okolo seba.

Ostávam s pozdravom
“ Lekár ordinuje a príroda lieči. „

Silvia Pintérová

Od dvadsiatichdvoch rokov so mala problémy s kŕčovými žilami.

Problémy neboli estetické ale pociťovala som tlak, mravčenie a pálenie na lýtku. Keďže som kŕčové žily vždy považovala za genetické ochorenie,  prvá cesta, ktorá ma napadla bol chirurgický zákrok. Nasledovné tri roky som absolvovala tri chirurgické zákroky, avšak bolesti sa vždy vrátili naspäť.

Doktor, špecialista v tejto oblasti sa divil ako je to možné, že taká mladá a žily v takom zlom stave. Pri každom odchode som bola oboznámená s tým, že budem potrebovať ďalšie zákroky a bez sťahovacích pančušiek už nikdy nebudem môcť  vyjsť z domu. Ďalšia vec, čo ma naozaj zarazila bola, že by som mala prestať  behať.

Avšak kombinácia týchto informácií vo mne vyvolala skôr výzvu ako nepokoj. Keďže sa venujem zdravej výžive som si povedala, že musí existovať aj iná cesta. Začala som stravovať tak aby som spevnila steny ciev ale aj zlepšila cirkuláciu. Do jedálnička som zaradila teda veľa citrusového a bobuľového ovocia pohánku a omega 3 kyseliny. Asi po roku som začala pociťovať zlepšenie aj keď  sa bolesti a nepríjemne pocity  často krát objavovali.

Napokon na odporučenie Petra Planietu som v jedálničku  výrazne obmedzila surové ovocie a pridala zelené potraviny.

Dnes už ani neviem, že som mala problémy so žilami a môžem behať koľko chcem.

Petra z Bratislavy

Nastalo sychravé jesenné počasie. S ním prichádzajú chrípky, zápaly, kašle a iné infekcie.Telo reaguje len nato, ako sme sa starali o svoje zdravie počas roka.. Čo sme prehnali o akú zdravú stravu sme ho ukrátili.

Počas roka sa stretávam s ľuďmi a debatujem aj o ich zdravý.

Tak to bolo aj v tomto prípade.

Veľmi milá  60-ročná pani sa mi už cez rok sťažovala na zápal priedušiek.

Od januára do augusta niekoľkokrát absolvovala návštevu obvodného lekára,imunológa a snímok plúc. Okrem antibiotík ( užívala ich každý druhý mesiac) mala naordinované lieky na imunitu.

Nič nezabralo. Dusivý kašel, sipiace priedušky niekedy teplota zostávali naďalej. Neodvážila sa odísť z domu na dlhšie, pretože neustále dusivo kašlala. Keďže  osobne mám skúsenosť s užívaním KOLOIDNÉHO STRIEBRA poradila som jej vybrať dve fľašky, pridať Himalájsky čaj na dýchacie cesty, konzumovanie cesnaku ako prírodného antibiotika a pridať k liečeniu aj zelený jačmeň a chlorellu. Do jedálnička častejšie zaradiť ryžu a fazuľu.

Po dvoch týždňoch sa  mi prišla poďakovať. Bola som rada,že jej starosti s prieduškami prešli.

Všetky rady som zúročila od p.Petra Planietu skvelého človeka.

Radšej gram prevencie ako kilogram liekov!

Silvia Pintérová

Ako malá som snívala o živote bez okuliarov a bezchybnej pleti.

Kedysi som potrebovala silné dioptrie a trápilo ma akné. Verila som, že svoj sen dokážem premeniť na skutočnosť.

Dnes mám dobrý zrak a vyrážky sú dávno zabudnutou minulosťou. Pomohla som si sama vďaka svojej viere a vôli niečo zmeniť.

Niekoľko rokov poskytujem rady ako sa zbaviť rôznych fyzických aj psychických problémov. Začínala som ako kozmetička, neskôr som sa začala venovať masážam, lymfodrenážam a potom som pridala aj poradenstvo v oblasti zdravej výživy.
Mne osobne sa to, čo som zjedla, odrážalo aj na pleti. Vedela som, že pokiaľ nezmením stravu, telo mi to dá vždy dostatočne najavo. Tak som to vyskúšala na sebe a chcela som svoje poznatky odovzdať ďalej. Akné som sa zbavila, no naďalej ma trápili okuliare. Nikdy som sa s nimi nestotožnila.

S krátkymi vlasmi a bez náušníc som sa v detstve cítila ako chlapec. Preto som si v deviatich rokoch nechala prepichnúť uši. Po tomto zákroku sa mi zhoršil zrak a lekári mi predpísali dioptrie mínus 0,5. Na uchu máme množstvo energetických bodov a pri prepichovaní uší ihla pravdepodobne zasiahla bod, ktorý ovplyvňuje zrak. V desiatich mi navyše diagnostikovali očný astigmatizmus, rok čo rok sa zrak zhoršoval a na strednej škole som potrebovala už dioptrie mínus 4. Určitú dobu som používala kontaktné šošovky, ale neskôr som zvažovala a prehodnocovala tiež operáciu očí. Nakoniec som sa rozhodla pomôcť si inak.

V čase, keď som študovala na Univerzite v Prahe, som sa dostala ku knihe Odhoď okuliare, kde autor Ralph J.MacFadyen radí, ako sa správne pozerať a nemať oslabené okohybné svaly. Kniha mi dala veľký obzor a vzbudila vo mne vieru, že je možné zbaviť sa okuliarov aj bez operácie očí. V r.1998 som si jedného dňa zbalila do kufra knihy a materiály o tom, ako začať znovu vidieť a odišla som na dva týždne do liečebných kúpeľov. V momente, ako sa rozhodneme vyliečiť si zrak spôsobom, pre ktorý som sa rozhodla, musíme navždy odhodiť okuliare.

Presne to som spravila. Mala som chvíľu pochybnosti, ako budem so slabým zrakom existovať bez pomôcky, tie však zatienila skutočnosť, že hneď prvé cvičenie, ktoré sa nazýva slnečný kúpeľ očí, mi vrátilo zrak. Aby som začala ostro vidieť, musela som sa naučiť pozerať. Slnečný kúpeľ mi okamžite vrátil zrak a to mi dodalo odvahu pokračovať ďalej v tom, pre čo som sa odhodlala, aj keď akoby naslepo. Tá chvíľa, v ktorej som videla, trvala totiž len krátky okamih, no povzbudila ma pokračovať v ceste, na ktorú som vkročila a premeniť svoj sen o živote bez okuliarov na skutočnosť. Fyzické telo reagovalo na radikálnu zmenu bolesťou. Boleli ma očné buľvy a prvý týždeň ma trápila obrovská bolesť hlavy. Myšlienka, že raz budem opäť vidieť, aj keď nie hneď, mi pomohla nevzdať sa. Chcelo to však veľa disciplíny. Každý deň slnečný kúpeľ, očné cviky ráno aj večer a k tomu potraviny, ktoré podporujú zrak.

Keď som sa vrátila späť do mesta, stále som nevidela dobre. Ale začala som sa inak pozerať. Zameriavala som svoj pohľad na dané predmety a zaostrovala som. Takýmto spôsobom sa mi vracal zrak. Zlepšoval sa každým dňom. Toto všetko som robila počas dvoch rokov. Nepoľavila som ani jeden deň. Je to ako s jedlom. Nepoviete si predsa, že dnes sa nenajem, lebo sa mi nechce. Cítila som, že keď chcem znovu dobre vidieť, nesmiem prestať, ale pracovať na sebe.
Po dvoch rokoch, keď som išla na kontrolu k očnej, mi z -4 dioptrií namerali -0,75. Ešte stále to nebolo ono. Cvičila som a skúmala svoj zrak naďalej. Zistila som, že keď málo spím, vidím horšie. Aj tehotenstvo a pôrod dcérky mi trochu zrak oslabil, ale všeobecne je krátkozrakosť väčšinou dôsledkom psychických problémov (neprijímame život taký, aký je).

Dnes kvôli astigmatizmu nevidím síce na sto percent ostro, ale ani za volantom mi to nerobí problém. Možno večer, keď je tma, sa musím viac sústrediť, ale vraj to má väčšina žien :-)))

Dnes je pre mňa podstatné, že nemusím nosiť okuliare a to aj bez lekárskeho zákroku, ktorý je dnes bežný no pritom neodstráni príčinu problému a to energeticky slabú pečeň. Tá keď sa nelieči, prejaví sa iným spôsobom a v horšom prevedení napr. ekzémom u vaších detí.

Starajme sa o svoje zdravie – orgány skôr ako vás prekvapí choroba.

Martina Mojžišová Bratislava

Asi mi nebolo dobre, keď som začala „vymýšľať“

Celý život som bola plná energie, stále som si plánovala a tešila sa, čo budem robiť, všetko ma bavilo… Som už piaty rok na dôchodku, mám záhradu, ktorú mám veľmi rada, robí mi „dobre“ aj vtedy, keď sa v nej namakám. Posledný rok mi pribudla nová povinnosť – mám u seba svoju 86-ročnú maminu, o ktorú sa striedavo so sestrou starám. Vždy som bola precízna, systematická a tak aj túto moju „povinnosť“ robím veľmi dôkladne, s láskou a nehou a pocitom, že mám čo splácať mamine, ktorá, keď ešte mohla a vládala, bola veľmi obetavá a robila všetko pre rodinu aj na úkor seba…

Po čase som pocítila nedostatok vlastnej energie, práce mi už nešli tak „od ruky“, bola som často smutná, unavená, mala som splín, nie depresiu, ale predsa som len mala obavy o svoje vlastné zdravie. Čím sa mamine viac darilo, tým viac mne ubúdali sily…

Chcela som si pomôcť vlastnými silami, začala som čítať viac kníh na podobné témy, aj som sa zdravšie stravovala, viac som sa rozprávala s kamarátkou… Nepomáhalo.

Nádej mi dávala akupunktúra – odstrániť zablokovanú energiu v tele, otvoriť energetické dráhy. Na prvej návšteve som strávila takmer 5 hodín, zaplatila nemalý peniaz, absolvovala som tam o. i aj EAG (komplexné vyšetrenie celého systému akupunktúrnych bodov a meridiánov v organizme), vyplnila dotazník s dvesto otázkami. Žiadne zlepšenie som ale  ani po čase nepocítila. Vlastne som nebola vôbec spokojná so spôsobom, ako to všetko prebiehalo. To by bolo na dlhšie rozprávanie….

A keďže už dávnejšie verím zákonitosti, že všetko potrebné príde v pravú chvíľu a mne vtedy prišla mailom ponuka na prednášku Petra Planietu od Planeta Food, hneď som sa rozhodla na ňu ísť. Už samotná prednáška, ktorá trvala namiesto hodiny a pol takmer 3 hodiny a nebola zameraná len na propagáciu zelených potravín, ale dotýkala sa zoširoka viacerých, pre správne zdravie dôležitých, aspektov, ma poriadne „nakopla“. Nie všetko, čo som počula mi na 100 % sadlo, ale drvivej väčšine som úplne verila a intuícia mi hovorila, že som na správnom mieste.

Hneď som si objednala aj „rozbor“ osobnosti podľa dátumu a hodiny narodenia a o dva dni som tam bola znovu. Peter Planieta opäť na mne nešetril časom a rozprával a počúval a radil….. mala som hlavu plnú dojmov a informácií a aj som si hneď v predajni čo – to nakúpila. Za pár dní mi kamarátka ponúkla knihu receptov a už to nabralo rýchly spád.

Je to teraz mesiac, čo si varím s veľkým entuziazmom iné jedlá ako doteraz. Nejem chlieb a pečivo (veľmi mi chutia cereálne tasovské placky), nejem mäso (dvakrát som urobila výnimku kvôli ústretovosti voči manželovi), nejem syry (zjedla som iba kvalitný ovčí syr a nepasterizovanú 100%-tnú ovčiu bryndzu, ale musím sa čestne priznať, že som opäť pocítila prekyselenosť).

Na raňajky stále jedávam ovsenú kašu (raz v mandľovom, raz v ovsenom alebo sójovom a ryžovom mlieku), niekedy si dám do nej mak, orechy alebo iné semiačka (občas zabúdam na opraženie), sušené slivky, postrúhanú mrkvičku alebo jabĺčko. Slanú som si zatiaľ nerobila. Apropo, na vymýšľanie kombinácií a robenie raňajok sa vždy teším, nie je ani zdĺhavé ani drahé, ako som si pôvodne myslela.

Každý deň mám nejakú strukovinu, obilovinu, zeleninu, často nevarím ani podľa receptu, ale podľa obsahu chladničky a komory a momentálnej chuti. Je to zábavné a robí mi radosť už samotné vymýšľanie.
A aby som nezabudla na moje „pocity z obličiek“ – takmer hneď od začiatku „nového“ stravovania mám aj „novú frekvenciu chodenia na toaletu“. To je tiež veľmi príjemné.

A energie mám už dostatok, niekedy možno až prebytok. Aj splín a pocity smútku, a nespravodlivosti vymizli… Aspoň nateraz to tak cítim a pevne verím, že to bude nadlho (rada by som, keby navždy).

Ale keď sa to už raz podarilo bez liekov a vlastnými silami (za pomoci druhých dobrých ľudí a možno že aj pánbožko má v tom prsty), viem, že sa to dá a účinok je okamžitý.

Ďakujem za pomoc všetkým.

Alergia je dnes často používané slovo. Narodila som sa v roku 1961. V časoch mojej mladosti bola alergia doslova neznáme slovo. Žijem v Ružomberku a keď som vo veku 12 rokov začala dlhodobo kýchať, bol z toho veľký problém. V našom malom meste sa alergii nikto nevenoval. Neostávalo mi nič iné, ako chodiť za alergológom do Martina.

Moje problémy boli také veľké, že po skončení zdravotnej školy som išla pracovať do liečebne vo vysokých tatrách, aby som bola na dobrom vzduchu. V tých časoch sa na liečbu používalo veľmi málo liečiv a lieky mali tlmiaci účinok. Zmena prostredia mi pomohla, avšak po narodení syna som sa navrátila do Ružomberka a moje problémy sa prejavili s plnou silou. Okrem nádchy som začala trpieť ekzémami, dušnosťou, mala som problémy s očami. Pravidelne som chodila na liečebné pobyty do Novej Polianky a brala som stále lieky. Som premýšľavý človek a tak som sa začala lekárov pýtať ako strava ovplyvňuje moje ochorenie. Dostala som odpoveď, že strava nie je dôležitá a je jedno, čo jem. Brala som veľa liekov, medzi iným aj spreje na dýchanie a lekári ma pripravovali na to, že mám celoživotné ochorenie s nábehom na astmu. Ja som sa rozhodla, že chcem byť zdravá. Začala som pomaly experimentovať a sledovať, čo sa deje. Isté obdobie som sa stravovala takým spôsobom, že som obmedzovala mäso, nahrádzala ho tvrdými syrmi, jedla veľa ovocia a zeleniny, obmedzovala tuky. V podstate som jedla stravu, ktorú medzitým začali doporučovať lekárske kapacity. Moje problémy však neustupovali.

A potom som na vlastnej koži prišla na to, čo treba robiť pre svoje zdravie. Zoznámila som sa s knihami hovoriacimi o makrobiotickom životnom štýle a začala som pomaly variť. Mala som problémy so zabezpečením surovín. Táto doba však ponúka veľa možností a tak nebol problém potraviny si objednať. Podľa kníh som začala variť a konzumovať tzv. makrobiotický tanier. Asi po roku varenia som sa prihlásila na kurz varenia čarovnej stravy u p. Planietu a išla som na výlet do Bratislavy. Bola som zvedavá, či dodržujem správne postupy. A začali sa konať divy. Postupne sa začali strácať moje problémy s alergiou až natoľko, že som mohla prestať brať liečbu. V tom čase som mala problémy s kŕčovými žilami a pravidelne som na ich liečbu brala Detralex. Zrazu som si uvedomila, že nohy ma prestávajú bolieť. Mojim pravidelným a opakujúcim sa problémom boli aj časté mykózy. Vďaka konzumu makrobiotickej stravy sa tento môj problém výrazne obmedzil. A ešte jeden bonus. V makrobiotike sa konzumujú morské riasy. Keďže trpím zníženou činnosťou štítnej žľazy, bola som veľmi potešená, že potrebujem užívať polovičnú dávku hormónov.

Pracujem ako zdravotná laborantka. Je bežné u pacientov vyšetrovať na aké látky sú alergický a potom im doporučovať, aby sa vyhli ich konzumu, aby neboli v styku peľom, prachom, roztočmi….U mňa to prebiehalo tak, že akonáhle som si stravou vyčistila organizmus, moje alergie sa stratili. A tak si kladiem otázku, ako je to vlastne s alergiou a s možnosťami jej liečby. Ako odpoveď v mojom prípade nachádzam vyskúšané na vlastnej koži, že je veľmi účinné zmeniť stravovacie návyky. Keďže tejto metóde verím, usporiadala som v Ružomberku Kurz varenia zdravej stravy a zmenu jedálnička doporučujem mnohým priateľom, ktorý chcú byť zdravý.

Prajem všetkým, ktorý čítajú tieto riadky, aby sa rozhodli pre zmenu. A viem, že nikto nebude ľutovať.
Anna, Ružomberok

Vážení čitatelia,

Ako mne pomohla strava k uzdraveniu?

Nie je to „nič“ svetaborné, ale aj každá malá zmena  prinesie v celku zmenu obrovskú !

Mám 37 rokov, som nefajčiarka, športovkyňa. Ešte pred 11 mesiacmi som bola doslova „všežravec“. K totálnej zmene môjho stravovania ma prinútila až manželova choroba.

Január 2013:

Môj zoznam dlhodobých rušivých chvíľ vživote boli : krvácajúce ďasná, akné, neschopnosť znížiť si svoju váhu, obrovské výkyvy nálad, mesačné ženské bolesti, kŕče v nohách, zrejme alergia na nejaké materiály – nemohla som nosiť náušnice iného materiálu, len čisté zlato, pokiaľ som si zobrala nejaké iné – po pár hodinách nosenia som mala zapálené ušné dierky, ktoré mi potom hnisali aj niekoľko dní.Mala som  nadmerne suchú pokožka na dlaniach, čo som riešila neustálym natieraním rúk.  A čo som brala ? V núdzi som brala sem-tam vitamíny skupiny B a šumivé magnézium a jedla  a pila som doslova všetko.

Z jedálneho lístka  som vylúčila živočíšnu potravu /mäso, mlieko, syry, jogurty, výnimkou mi ostali sem-tam domáce vajíčka, 100% ovčia bryndza , ryby a med/, ďalej som vylúčila všetky potraviny, v ktorých je len náznak bielej múky,  klasický biely cukor, alkohol, kadejaké maslá – typu rama , všetky džúsy a vody z obchodov, kávu …. vylúčila som aj vitamínové doplnky skupiny B a šumivé magnézium.

Môj jedálny lístok od januára pozostáva hlavne zo zeleniny /či už šaláty v surovom stave, či tepelne spracovanú zeleninu/, domáce skôr zeleninové džúsy, rôzne čaje, ovocie,  strukoviny všetkých druhov, obilniny , sója, dôležitú úlohu určite zohralo a zohráva pitie jačmeňa a jedenie chlorellypyrenoidosy. V mojej kuchyni nájdete rôzne druhy olejov / kmínový, ľanový, sézamový, tekvicový, olej z pestreca mariánskeho…/,  moje dózy sú plné rôznych druhov fazule, šošovice, cícera, kuskusov, amarantu, quinoy, jačmeňa, pšena, rôznych druhov vločiek a ryže, rôzne sušené hríby, musela som zriadiť skrinku na čaje – plné vrecká sušených byliniek /od žihľavy, bazalky,  niekoľko druhov mäty, tymian, šípky, čučoriedky , trnky …./. V chladničke mám rôzne sójové omáčky, vždy nejaký tempeh, ovsené, ryžové, mandľové a iné mlieka. V mrazničke mám okrem rýb ešte nejaké hokaidá , a ďalšiu vlastnú zamrazenú zeleninu . V pivnici mám okrem veľkého suda natlačenej kapusty aj  kvalitný lesný med, zaváranú aróniu s trstinovým cukrom, zaváranú jarabinu,  pre deti ovocie /samozrejme, že s trstinovým cukrom/ a na stole v jedálni mám misky s prírodnými orieškami o sušeným ovocím .

Mala som aj pár „prehreškov“ , ale tie sa dajú spočítať na jednej ruke. A dám si aj  pohár vínka, naozaj výnimočne,  no v súčasnej dobe ma pohár vínka skôr unaví ako naladíJ !

November 2013:

Môj terajší zdravotný stav: žiadne krvácajúce ďasná, vyrážky – akné o 90 %  lepšie, priam vynikajúce – ostali mi len jazvy na pokožke, schudla som  8 kg,  doslova žiadne mesačné bolesti , žiadne kŕče v nohách, pokožka na rukách je už normálna /nie taká vysušená/, pre mňa úžasná vec – okrem toho, že mi určite stúplo sebavedomie, môžem nosiť hocijaké náušnice , nemusia byť zlaté ! Od januára, ja ani členovia mojej rodiny sme nemali žiadnu chrípku, virózu, nič /keďže zmena stravy sa preniesla na celú moju rodinu/. A najdôležitejšia vec – dlhodobá psychická rovnováha a kľud. Pri riešení rôznych problémov /hlavne „vytáčajúce“ situácie s mojimi deťmi /  riešim situácie rozvážnejšie – síce zvýšim hlas J , ale vnútorne ostávam kľudná, nie ako kedysi, keď mi po nejakej situácii išlo srdce doslova vyskočiť z kože a ostávala som  znechutená a vynervovaná. Teraz ostávam v psychickej pohode, problémy, ktoré som   kedysi skôr „nafúkla“, teraz skôr „vyfúknem“ ! Nejako automaticky sa mi poprehadzovali niektoré veci v živote, v myslení, tvrdím, že človek musí byť spokojný najprv sám zo sebou a potom akosi automaticky sú spokojní aj ľudia okolo neho!

S pozdravom

Zuzana, Trnava

Ku p.Planietovi som sa dostal náhodou.

Ako hobby vytrvalostný bežec, som pred rokom zo dňa na deň zmenil jedálniček a vylúčil všetky živočíšne bielkoviny (mäso, mlieko, maslo). Denne behám cca 12 km a 2x do týždňa 30 – 40 km.

Dlho som si nevedel zvyknúť na novu situáciu a pociťoval som často únavu aj nervozitu, vypadávanie vlasov, krvácanie ďasien. Športové výkony sa znižovali.

Prvé sedenie s p.Planietom mi pomohlo aby som odhalil svoje slabé časti nielen fyzického tela.

Konzultácia aj diagnostika sa mi páči, zaoberali sme sa nielen fyzickými aspektami , ale aj psychickou stránkou. Dostal som rady, ktoré potraviny zaradiť do stravy a ktoré by som mal obmedziť/vylúčiť, podľa znakov , ktoré boli diagnostikované. Išlo hlavne o posilnenie obličiek. To sa mi darí niekedy s väčším inokedy s menším úspechom.

Krvácanie ďasien ustúpilo , vlasy vypadávajú menej. Únava sa už ďalej nezväčšuje. Som spokojný s výsledkami, energia mi ibe smerom hore a preto som sa rozhodol napísať aj časť svojho príbehu.

Pokračujem ďalej podľa rád P.Planietu

Matúš BA

Dobrý den vám, kteří jste se již rozhodli, nebo vám přišla myšlenka na změnu života.

Před 10 lety jsem navštívil lékárnu a podstoupil test na přístroji, který měřil tělesné parametry. Když automat vytiskl lístek s výsledkem, manželka mi řekla, že takové hodnoty mají její pacienti před infarktem. Byl to strach, který se mnou zatřásl. Bylo mi 27 let a nechtěl jsem být člověkem, který nad sebou nemá kontrolu. V tu chvíli jsem si neuvědomil, jak významný okamžik v mém životě to byl. Nové události nabrali rychlý spád.

Za týden jsem si pořídil kolo. První cesta byla po sídlišti a jeden úsek byl kopec s nepříliš velkým stoupáním. Vyjet ho, jsem vnímal jako mimořádný výkon. Kolo jsem odložil a začal cvičit v posilovně. Když jsem se škrábal do kopce, uzavřel jsem se sebou dohodu, že omezím jídlo. Kávu, kterou jsem sladil 3 cukry, jsem přestal sladit, přestal jsem jíst smažená jídla a poslední jídlo bylo v 17 hod. Po půl roce jsem snížil váhu ze 105 na 70 kg. Byl to skvělý pocit, jako vysvobození. Začal jsem chodit do schodů, aniž bych se zadýchal.

Od té doby jsem se začal rozhodovat, jakou potravu přijímám. Byl jsem stále ovládán chutí a v pokušení dát si občas něco nevhodného, ale zkušenost s dřívější nadváhou mi byla pomocnou silou. Pohyb jsem zařadil do života jako návyk, nutný pro udržení mobility a dobrého zdraví. Postupem času jsem potkával velmi zajímavé lidi, kteří mě inspirovali. Velmi jsem obdivoval ty, kteří nepili alkohol. Věděl jsem, že piju alkohol, protože jsem si myslel, že se bez něj ve společnosti nedokážu bavit. Také jsem věděl, že daň za takové uvolnění je fatální. Je to sebepoškozování a vědomé. Přemýšlel jsem, jak se asi cítí lidé, kteří alkohol nepijí. Působili velmi vyrovnaně, silně. Líbila se mi představa cítit se stejně, ale neměl jsem dostatečně silný důvod, který by mi pomohl tuto změnu učinit.

Další zajímavé setkání bylo s člověkem, který běhal maratón. Cítil jsem z něj pokoru a sílu. Představa, že uběhnu takovou vzdálenost, mi dávala pocit štěstí. Začal jsem běhat a po 6 letech jsem maraton zaběhl. Dnes beru běhání jako prostředek k samoregulaci dobrého stavu psychického a fyzického a zároveň mě také učí poznávat tělo.

Za dobu, kdy jsem byl v lékárně, se mnohé změnilo. Lékárnu již několik let nepotřebuji. Přestal jsem jíst maso, sýry, cukr, alkohol, kávu, kouřit cigarety. Pro vás, kteří si takto dopřáváte, se to může jevit jako ochuzení se o tolik požitků. Dříve jsem si to také myslel, ale jako náhrada za každé zřeknutí se, se mi dostalo neskonale větší hodnoty. Když se vám začne zlepšovat zdravotní stav a posunují se vaše hranice, je to mnohem lepší, než si vpravit do těla nějakou látku, která vám nabídne krátkodobou iluzi. Vím, o čem mluvím, moje zkušenost byla bohatá. Vypil jsem 1litr vodky za večer spolu s energetickými nápoji. Kouřil jsem 60 cigaret denně a na oběd jsem snědl 3 řízky plus další chod. Mnohé jsem pochopil. Víte, všechny návyky typu pití alkoholu, kouření a další, které člověka nepodporuji v dobrém zdraví, jsou důsledkem lidské nespokojenosti a neštěstí. Jídlo je palivo, má nám dodat energii, nikoliv v nás vyvolat uspokojení. Ale reálný život je s tímto tvrzením v silném protikladu.

Reklama jako nástroj průmyslu, návyky společnosti, která nás obklopuje, to vše nás utvrzuje v domnění, že tento životní styl je normální. Váš život ale není o mnoho bezpečnější, než život nějakého zvířete v džungli. Den co den jsme konfrontováni s realitou. A jestli nezvládneme odolat nástrahám jmenovaným výše, vždy za to zaplatíme. To, že jsme dosáhli v nějaké rovině úspěch (vzdělání, zaměstnání, aj.) není vůbec podstatné, pokud nepochopíme sama sebe. Ti, kteří vám doporučují nebo nabízí škodlivé věci, to s vámi buď nemyslí opravdu dobře, nebo jsou ve stejné pasti.

Dříve jsem vnímal důsledky v mém životě, dnes zkoumám příčiny. Přemýšlím a hledám odpovědi, proč jsem nemocen, proč mám nějaké zranění – nic z toho není bez příčiny.
Chci nést odpovědnost za svůj život a taky si ho užít. Díky cestování mám možnost porovnávat život lidí v různých kulturách, a to mi dává mnoho informaci a nových pohledů na svůj život. Jestli máte rádi dobrodružství, tak si ho při změně životních návyků užijete. Čekají vás skvělé zážitky a stavy, které vám zůstanou, aniž byste si museli koupit 1l vodky nebo 3 řízky 🙂

Přeji vám hodně zdaru na cestě probuzení.